Všetko som upratala kým som odišla. Knihy sú na svojom mieste, na perinách som vymenila obliečky... ak dnes umriem nikto nenájde nič za čo by som sa tu musela hanbiť, napadá ma. Ani som sa nezamyslela nad morbitou tej myšlienky. Riad je uložený v policiach a matrac konečne na svojom mieste o poschodie vyššie. Napadá ma označenie psychohygiena. Je asi prirodzené že sa človek snaží upratať aspoň veci ktoré dokáže ovplyvniť, keď už má v s prepáčením „bordeli“ všetko ostatné.
A teraz si tu sedím, v prázdnom vagóne vlaku a vyzerám von na ľudí čo sa tlačia pred stanicou- stoja a trasú sa v studenom vetre, a premýšľam, prečo nič necítim. A premýšľam aj nad absurditou svojej zásady, kvôli ktorej vlastne nešoférujem. Odmietam si sadnúť k neznámemu človeku do auta a mám panický strach z cestnej premávky, ale s naivnou dôverou sa usadím do vlaku a na dve hodiny zaspím. Premýšľam nad tým čo sa asi stalo že vlak stojí, a potom, keď to už viem, premýšľam nad tou príčinou. Skúšam si vybaviť čo cítim, keď si predstavím ľudí tých niekoľko metrov pred nami vo vyvalenom vagóne obklopenom sanitkami ale neprichádzam na nič. Skúšam sa vcítiť, ale nejde mi to. Snažím sa uvedomiť si že o pár minút neskôr to mohol byť náš vlak ale neviem v sebe vyvolať žiadnu emóciu. Nie som dokonca ani rozčúlená dvojhodinovým meškaním. Všetci hromžili- kým nevystúpili. Potom zrejme hromžili hlasnejšie, lebo počasie už nebolo také príjemné a jarný vietor vie byť ešte studený, ale to som už nepočula. Ja sa nikam neponáhľam. Dve hodiny ma neolúpia o nič, keďže na mňa dnes nikto nečaká. Pozerám von. Neusmievam sa ale ani sa nemračím, a súčasne nemôžem povedať že by som bola úplne nevšímavá k tomu čo sa tam vpredu stalo. Som už snáď taký ignorant? V tejto chvíli asi mnohí čo ma poznáte prikyvujete, ale ja si myslím, že tento absolútny nedostatok emócií a neschopnosť vyvolať v sebe aspoň trochu ľudskosti- či čo to vlastne hľadám, je takzvané ticho pred búrkou. A očakávam že to fatálne nervové zrútenie ma očakáva vo chvíli, keď si ho budem môcť dovoliť najmenej.
Nechala som na stole vo svojej izbe na priváte brusnicový džús- snáď ma tam do pondelka počká.
krásne napisané naozaj :) a isto si nemyslím že si ignorant je to len určitý pohľad na svet tvoj pohľad .... a myslím, že nie si sama :)
OdpovedaťOdstrániť