...

Kráčala po koľajniciach. 
Bosými nohami zamyslene zotierala z chladného plechu rannú rosu a neprítomne hľadela do diaľky. Občas sa zakymácala na úzkom kove, no vždy znova nabrala rovnováhu a išla ďalej. Nevedela kam. Nevedela prečo, ani to, čo bude robiť keď tam príde... hlavné bolo, že išla. To, prečo si vybrala práve koľajnice zostalo záhadou.