,,Mohla by som predstierať, že to čo držím v ruke je štvorlístok? Veľmi rada by som si domov odniesla kúsok šťastia."
,,Hlupácik, šťastie nie je hmatateľné."
,,Nie. Ja viem. Ale môžem sa aspoň hrať na šťastnú."
,,Nie si šťastná?"
,,Nie som nešťastná"
,,Byť šťastná a nebyť nešťastná je rozdiel?"
,,Pravdaže."
...
,,Tak môžem?"
,,Čo či môžeš..?"
,,Štvorlístok.."
,,Moja ľúbezná," usmial sa na ňu, ,,radšej budeš predstierať ako príjmeš skutočnosť? Veď sa neboj toho šťastia."
Sklonil sa, rozhrnul trávu a keď sa narovnal držal v ruke zelenú ďatelinku zo štyrmi lístkami. Podával jej ju. Usmiala sa, zrumenela, ako dieťa zatlieskala rukami postavila sa na špičky aby dočiahla jeho líce.
,,Máš pravdu. Skutočne by som nemala hovoriť, že nie som nešťastná. Je to obrovský rozdiel."
,,Takže ako to je naozaj?"
,,Hmm.. mohla by som predstierať že tie lietadlá nad nami sú padajúce hviezdy?"
,,A prečo?"
,,Chcela by som si niečo priať."
,,Tak si praj."
Placho sa naňho usmiala a zašepkala:
,,Ľúb ma..."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára