Moja essey na tému, ,,Čo si asi tak pamätám z programovania“, voľné rozjímanie:

...Bolo to už veľmi dávno, čo som naposledy sedela v tejto učebni a premýšlala nad záhadami jazyku Java, nad teóriami, ktoré som rozvíjala a ktoré mi milá Java ochotne vyhadzovala ako errory... V podstate pred troma mesiacmi som sa s ňou popasovala a vydobila som si B-čko na záverečnej skúške a odvtedy som ju, priznám sa otvorene, veľmi neobťažovala svojimi externými zásahmi.

Ale pekne po poriadku...
Počas mojho ,,pôsobenia“ cez školský rok sme sa so slečnou Javou pomerne zblížili, naučila som sa ako ju ovládať, ako od nej dosiahnuť čo chcem... a aj keď sme si to niekedy nevedeli dosť dobre povedať- konkrétne sa spomínaná slečna nahnevala a obdarovala ma fatal errorom, našli sme si aspoň malý chodníček, ktorý bol na hranici našich záujmov a dnes môžem veselo povedať, že sa z času na čas zhodneme.
Milujem vetvenie. Najlepšie viacnásobné. Síce sme sa niekedy s programom práve nepochopili a vykonal mi všetky príkazy naraz, pričom si ich niekedy ten hlupáčik ani nezapamätal, tuším že to asi bola moja vina. Jedoduché vetvenia, podmienky a možno by som k tomu mohla zaradiť aj cykly.. oo ano to je moja šálka kávy (v informatickej terminológii je to moje ranne enter miesto amen...). Je pravda, že čo sa týkalo Vlka-kozy a kapusty... tak by sa o tom dalo polemizovať na podstatne väčšiu časť wordu, akú chcem venovať tejto úvaho-essey.
Mávam veľa nápadov, ale Java akosi odmieta so mnou spolupracovať, a keďže si, holt, niektoré veci domyslieť nedokáže, je to všetko zase len na mne. Pár krát som ju svojimi revolučnými myšlienkami skúsila prekabátiť a nahovoriť jej že long je presne ten údajový typ, ktorý tam patrí, a string sa predsa len dá použiť aj v inej súvislosti ako si myslí ona, niekedy mi to jednoducho nezožrala.
Čo sa týka programov, väčšinou naša spolupráca prebieha asi takto:
-Dostaneme zadanie
-Dostanem nápad
-Zrealizujem nápad
-Java nesúhlasí (not a statement...)
-Zrealizujem iný nápad
-Java nesúhlasí (while expected...)
-Dostanem nový nápad
-Java nesúhlasí (...už ani nevie čo by si vymyslela...)
-Urobím to čo som si myslela ako prvé
-...prekladám..
Trieda bola preložená, žiadne syntaktické chyby.
Aby som to zhrnula, v podstate si pamätám základy druhého semestra prvého ročníka. Viem ako fungujú, len ich použitie mi občas robí problém. Nie preto, že by som snáď robila syntaktické chyby, alebo zabúdala podmienky a podobne.. som si istá že je to tým, že Java ma, jednoducho povedané, nemá v láske. Či je to tým, že som raz nazvala Euklida ako Euklyda, to si netrúfam tvrdiť, ale jednoznačne tu nesympatie sú... ()
Ako by som si to predstavovala ďalej? Nuž ak na mne nevykonajú operáciu, ktorá spôsobí, že budem vedieť komunikovať v binárnom kóde, alebo mi nenaimplementujú do tela usb port, potom asi musím priznať, že naša komunikácia sa bude ďalej odvíjať metódou pokus omyl. Rada by som však pokračovala s Javou, čo môže vyznieť zvlášne keďže si tak ,,dobre rozumieme“, ale podľa môjho názoru aj rozumieť menej je lepšie ako nerozumieť vôbec, a presne to by ma čakalo pri prechode do iného programovacieho jazyka. Naučila som sa základy a som pripravená s nimi pracovať aby sa moje pole pôsobnosti rozšírilo a Java ma konečne akceptovala. (Hovorí sa tomu Božský komplex... :D)
Naprogramovať niečo užitočné... to je asi to, čo od týchto hodín očakávam, pretože som človek skôr praktický, ktorý po sebe potrebuje vidieť výsledky a ich uplatnenie v praktickom živote.

(Viem že takúto essey ste odo mňa asi neočakávali a viem aj to, že možno mi ju neuznáte ako zhrnutie mojich poznatkov, ale v podstate takto skutočne fungujem a dúfam, že moja úprimnosť mi na budúcej skúške prinesie nie B, ale A..  Ďakujem za vašu trpezlivosť pri čítaní...)