Treští mi hlava...
Sedím v okne, ľadový vzduch mi naráža do tváre a sledujem ten istý výjav ako každú noc..
Ale nezdá sa mi že každú noc tá lampa za stromami hádže také úžasné svetlo. Je to takmer na fotku.
Len to by som musela byť natoľko pri zmysloch aby som sa natiahla po foťák... čo natiahla po foťák.. to by mi ešte išlo. Ale nastaviť ho tak aby tú krásu zachytil... momentálne mi tie tlačítka akosi nedávajú zmysel, takže mašinku odkladám.
Za stromami beží pes a za ním človek... je to asi šicu.. pes, nie človek. Aj keď o tom človeku neviem veľmi čo je zač, nedovidím naňho. Ani nechcem.
Bolo by to také ľahké... okno je otvorené a v izbe nikto...
Rodičia by boli smutní.
Naozaj ma to napadlo?
Dobre... asi mám ešte nejaký dôvod a pud sebazáchovy. Možno nabudúce. Človek nikdy nevie... Dobre.
Treští mi hlava.
Je to z alkoholu ktorý som vypila? Veď ho nebolo až tak veľa, myslím si. Alebo je vodná fajka väčšie svinstvo ako si priznávam? Ono je to v podstate jedno, výsledok je asi zhruba rovnaký.
Odlepiť sa od zeme... od problémov.. od samoty.
Výhodné... bohužiaľ len na krátko.
Alkoholik zo mňa asi nebude... ale šialenstvo? Hmm to by stálo za uváženie. Len "cvak", niečo by sa v mojej hlavičke preplo a problémy by sa stratili v dlhom, oslobodzujúcom smiechu. Aké pohodlné.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára