Žijem

Prešiel ma náklaďák a rozmázol moje sny a túžby po betónovej ceste.
Dostala som kopiju priamo do hrude. Prišpendlila ma ku stene a ja som odvtedy neschopná pohybu.
Hlava mi treští, moje ideály sa rozpadli a svet sa skotúľal z podpery ktorá ho držala. V mojich očiach mal padnúť- mala nasledovať apokalypsa, smrť...
A ja napriek tomu žijem.
Žijem, svet sa točí svojou obvyklou rýchlosťou, mesiac obieha, ročné obdobia sa menia a dni sú striedané nocou tak ako to vždy bolo. Vlastne sa nič nezmenilo. Moje predstavy boli asi príliš dramatické.